Preskočiť navigáciu 
Úvodná stránka Verzia pre tlač 
Mapa stránky RSS 
English

Prepis príhovoru predsedu vlády SR R.Fica na prezentácií Vízie a stratégie rozvoja slovenskej spoločnosti


Robert Fico, predseda vlády SR

Vážené dámy a páni,

chcem vám všetkým popriať pekný deň a poďakovať za to, že ste prijali pozvanie na toto podujatie, ktorého úlohou je otvoriť verejnú diskusiu k Vízii rozvoja slovenskej spoločnosti, na ktorej sa už pomerne dlho pracuje a do prác boli zapojené všetky kapacity, špičky, ktoré na Slovensku v súčasnosti máme.

Pri nedávnych oslavách Slovenského národného povstania, ale urobil som to aj pri iných príležitostiach, som vyzval k zjednoteniu politických síl v krajine pri presadzovaní národných a štátnych záujmov, ako aj pri predvídateľnosti vývoja spoločnosti. Predvídateľnosť vývoja spoločnosti považujem za veľmi dôležitý národný a štátny záujem, kde, pokiaľ nedôjde k dohode širokého politického spektra, pôjde opäť iba o názor, ktorý bude ohraničený štyrmi rokmi a nebude podkladom pre vývoj spoločnosti v časovom horizonte, ktorý sme si postavili až do roku 2030. Pripúšťam, uznávam a rešpektujem, že Slovensko má veľmi živý politický systém. Sú však témy, kde ideologické a úzko stranícke prístupy, hoci v mnohých prípadoch legitímne, musia ustúpiť. Pamätáme sa, keď bol postavený strategický cieľ vstúpiť do Európskej únie, vtedy sa spojili všetky politické sily na Slovensku, aj vďaka tomu bolo možné zrealizovať úspešné referendum, aj vďaka tomu dnes Slovenská republika profituje z členstva v tejto významnej medzinárodnej organizácii.

Dnes sme smutní z toho, že takýto široký politický konsenzus pri národných a štátnych záujmoch už neexistuje. Rád by som spomenul problematiku Lisabonskej zmluvy, či problematiku zavádzania eura. Ratifikácia Lisabonskej zmluvy alebo zavedenie eura nie je úzko stranícka téma dvoch alebo troch politických subjektov. Je to téma, ktorá predstavuje významný národný a štátny záujem. Je škoda, že práve pri týchto dvoch významných národných a štátnych záujmoch široký politický konsenzus už nefungoval tak, ako to bolo pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. My sa ale nevzdávame, v žiadnom prípade nechceme rezignovať na širokú politickú podporu tém, ktoré presahujú rámec straníckych tlačových konferencií, straníckych prístupov.

Súčasná vláda Slovenskej republiky chce vládnuť predovšetkým kvalifikovane. Aby to tak bolo, musíme správu vecí verejných zasadiť do širších, a najmä reálnych súvislostí. Opakovane zdôrazňujem, kvalita riadenia závisí od kvality a reálnosti postavených cieľov. Naše ciele chcú vychádzať práve zo spomínaných národných a štátnych záujmov, ktoré sa týkajú každého jedného človeka, ktorý žije na území Slovenskej republiky. Zjednodušene povedané, mohli by sme charakterizovať naše úsilie vypracovať víziu jednou otázkou: Aké chceme mať naše Slovensko? Musíme vedieť, čo chceme dosiahnuť v strednodobom a dlhodobom horizonte až do roku 2030, bez ohľadu na to, aké vlády tu budeme mať. Znovu opakujem, má to význam len vtedy, ak sa na vízii, o ktorej budem trošku bližšie o chvíľku hovoriť, dohodneme všetci, bez ohľadu na to, či máme hodnoty posunuté od stredu doľava alebo od stredu doprava, alebo sa nachádzame v stredovom liberálnom priestore. Ak nastúpi vláda v roku 2010 iná, ako je táto, vízia nemá žiadny zmysel, ak ju nová vláda nebude rešpektovať, ak sa ňou nebude riadiť. Potom nikdy nemôžeme dosiahnuť ciele, ktoré sa pokúšame nastaviť až do roku 2030.

Nemali sme v histórii šťastie na kontinuálny a nerušený vývoj. Porovnajme si Slovensko s niektorými inými krajinami a stačí, ak si zoberieme kalendár a začneme rokom 1918. Iné štáty takúto smolu nemali a sa to zjavne prejavilo na ich vývoji a na ich súčasnom postavení. Žiaľ, aj najnovšia minulosť nášho štátu, počnúc rokom 1993, bola delená na samostatné štvorročné volebné obdobia, často prinášajúce protichodné vnútropolitické rozhodnutia. Ak sú to rozhodnutia, ktoré sa týkajú politických programov, je to v poriadku, pretože každá politická garnitúra chce do riadenia spoločnosti priniesť svoj pohľad. Ale ak ide o rozhodnutia, ktoré presahujú volebné obdobia, a nebola zhoda na takýchto rozhodnutiach, potom to prináša obrovské ťažkosti.

Dovoľte mi jeden konkrétny príklad: Nie je možné urobiť reformu dôchodkového systému bez širokej politickej dohody. Ak sa urobí reforma dôchodkového systému len v rámci jedného volebného obdobia a neberú sa na zreteľ pripomienky druhej časti politického spektra, ktoré v danom momente bolo v opozícii, sami vidíte, aké turbulencie to prináša v tomto volebnom období. Je to pre nás veľké ponaučenie. Aj preto neustále hľadáme zhodu napríklad v súvislosti so zavedením eura. Ja si veľmi vážim, koľko inštitúcií profesionálnych, profesijných podpísalo Deklaráciu o spoločenskej zhode, veľmi si vážim, koľko inštitúcií pristúpilo k spolupráci s vládou Slovenskej republiky, aby sme zvládli zavedenie eura od 1. januára 2009.

Vízia, ako som už povedal, je rovnako téma, ktorá ďaleko, ďaleko presahuje jedno štvorročné volebné obdobie. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sme si predsavzali vytvoriť všetky inštitucionálne, personálne a finančné podmienky, aby sa vypracovala ucelená stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti v stredno- a dlhodobom horizonte. Súčasne sme sa zaviazali priamo v Programovom vyhlásení vlády predložiť dokument na širokú odbornú a verejnú diskusiu. Vízia nemôže byť výsledkom kabinetnej práce ministrov tejto vlády, to nie je vízia spoločnosti. Naším cieľom je zabezpečiť kontinuitu a stabilitu zásadného strategického smerovania slovenskej spoločnosti, bez ohľadu na program a ideológiu po sebe nastupujúcich vládnych koalícií. K takémuto pochopeniu a porozumeniu chcem vyzvať všetky politické strany, aby sme pristúpili k vízii týmto spôsobom.

Takmer okamžite po začiatku činnosti vlády v roku 2006 sa rozbehli práce na príprave Vízie rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030 a následnom rozpracovaní konkrétnej stratégie dosahovania cieľov vízie. Garantom projektu sa stali ústavy Slovenskej akadémie vied, ktoré si k spolupráci prizvali naše popredné univerzity, ďalšie inštitúcie a jednotlivých odborníkov. Myslím, že toto treba potvrdiť, a kto bol súčasťou oponentúr, kto videl, ako sa materiál spracovával, musí potvrdiť, že nejde o dokument straníckeho charakteru, nejde o dokument, ktorý by vznikol niekde na ministerstve výstavby alebo na ministerstve financií, je to dokument, ktorý vznikol na otvorenej akademickej pôde pod gesciou Slovenskej akadémie vied. A za to musím všetkým poďakovať, že sa dali nabok stranícke prístupy, že sa dali nabok rozdiely, že či je niekto predstaviteľ zamestnávateľov, alebo je predstaviteľ zamestnancov, alebo je predstaviteľ miest a obcí, všetci mali záujem na tomto dokumente intenzívne pracovať.

Zadanie znelo: V plnej miere rešpektovať hlavné zámery rozvoja európskeho priestoru, pretože Slovensko je platným a plnoprávnym členom Európskej únie a svojou stratégiou bude podporovať zvyšovanie konkurencieschopnosti Európskeho spoločenstva. V apríli tohto roku uzrel svetlo sveta prvý variant Dlhodobej vízie rozvoja slovenskej spoločnosti a v júli druhý variant. Menovali sme oponentov z Rakúska, zo Slovenska a zo susednej Českej republiky, ako aj oponentskú komisiu vedenú predsedom Slovenskej akadémie vied pánom profesorom Lubym, do komisie rektorov najvýznamnejších slovenských univerzít, predstaviteľov sociálnych partnerov a Obchodnej a priemyselnej komory. Uskutočnili sa oponentúry, kde boli podrobené hlbokému rozboru dve verzie dokumentu. Najmä v priebehu prvej oponentúry, ale aj druhej oponentúry, pretože na obidvoch oponentúrach som sa osobne zúčastnil, som sa nemohol vyhnúť kritickému postoju k niektorým častiam vízie. To, čo bolo povedané na oponentúrach, musí byť smerodajné, pretože mnohí ste vystúpili na oponentských konaniach, mali ste vynikajúce pripomienky. Toto všetko, čo bolo povedané, je potrebné zohľadniť aj v ďalších etapách prác na tejto vízii.

Konečný materiál sledoval predpokladaný vývoj slovenskej spoločnosti v siedmich najpodstatnejších okruhoch:

-         prvý okruh – v globálnych megatrendoch a budúcom vývoji civilizačných zmien;

-         druhý okruh – vo vývoji politického a právneho systému;

-         tretí okruh: v sociálnom rozvoji a trhu práce;

-         štvrtý okruh: v národohospodárskych aspektoch spoločenského rozvoja;

-         piaty okruh – v smerovaní k znalostnej spoločnosti;

-         šiesty okruh – k trvalo udržateľnému a bezpečnému rozvoju;

-         a posledný, siedmy okruh: aby sa načrtli perspektívy regionálneho a územného rozvoja.

Vážené dámy a páni,

tento dokument teraz vláda Slovenskej republiky predkladá ako návrh na verejnú diskusiu. Opakujem, nie je to dokument, ktorý by vypracovali vládni úradníci. Dokument vznikol na úplne inej platforme. Dávame ho na svetlo sveta so základným cieľom – dosiahnuť široký spoločensko-politický konsenzus na zásadnom dokumente o budúcnosti Slovenska, ako predpoklad možnosti nerušeného vývoja našej spoločnosti. Vyzývam preto verejnosť, politickú, odbornú, vedeckú, náboženskú, ale najmä občiansku – poďme súperiť myšlienkovo, perspektívami a alternatívami.

Vyspelé štáty majú dôkladne vypracované plány, zámery, stratégie a vízie svojho rozvoja. Verím, že sa k takýmto krajinám konečne zaradí aj Slovenská republika.

Zámery dnešnej vlády dať Slovensku víziu a stratégiu rozvoja jeho spoločnosti by sa mali stať viac ako len priestorom na politický súboj. Mali by byť myšlienkovým súbojom s cieľom vytvoriť čo najkomplexnejší program budúcnosti človeka, budúcnosti krajiny. Opätovne teda vyzývam: poďme súperiť myšlienkami, návrhmi a projektmi, ako zlepšiť postavenie občana, ako mu ponúknuť možnosti a príležitosti pre dôstojný a plnohodnotný život.

Materiál Vízia rozvoja slovenskej spoločnosti obsahuje vedecké spracovanie svetových megatrendov a predstavy o ich vplyve na našu spoločnosť. Obsahuje odbornú prognózu predpokladaného stavu slovenskej spoločnosti v roku 2030. Úlohou diskusie je túto predstavu Slovenska v roku 2030 konfrontovať s poznatkami širokej odbornej verejnosti, ale aj s predstavami a túžbami širokej verejnosti. Mali by v nej rezonovať najmä tri okruhy otázok:

-         prvý okruh otázok: akú podobu bude mať slovenská spoločnosť v roku 2030;

-         druhý okruh otázok: aké sú vývojové tendencie a

-         tretí okruh: čo môžeme a ako môžeme ovplyvniť.

Nezastupiteľné miesto by v spoločenskej diskusii mala mať predovšetkým mladá generácia, najmä tá, ktorá je dnes na stredných a vysokých školách. Mnohé veci ďalšieho rozvoja nášho štátu môžu totiž závisieť od jej nadchádzajúcich dvadsiatich dvoch rokov, ktoré zostávajú do roku 2030. Dnešní vysokoškoláci budú vtedy zrelí štyridsiatnici a môžu si už teraz začať postupne formovať Slovensko pre seba, pre svoje deti, pre ďalšie generácie. Myslím, že to bol niekto počas oponentského konania, ktorý povedal nádhernú vetu: „Ako ovplyvniť budúcnosť? Tak, že ju budeme spoločne tvoriť.“

Aj keď z hľadiska malej krajiny sa globalizácia javí ako nezávislá premenná, to neznamená, že globálne trendy máme len pasívne akceptovať. Musíme rešpektovať skutočnosti, že mnohé globálne problémy, ako je chudoba, nedostatok energie a potravín, možné pandémie, či nebezpečenstvo teroristických činov, neboli odstránené. Našou výhodou však je, že nemusíme samostatne čeliť hrozbám, rizikám alebo niektorým nešvárom plynúcim z globalizácie. Naopak, sme členskou krajinou Európskej únie, najväčšieho ekonomického zoskupenia. Sme členom Severoatlantickej aliancie, najsilnejšieho svetového politicko-vojenského zoskupenia. A Slovensko dnes nie je zvonku nikým bezprostredne ohrozované. Práve naopak, Slovensko si postupne buduje solídne miesto a solídne vzťahy aj s nečlenskými štátmi či už Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie.

Do roku 2030 nezmenené ostanú aj ciele a záujmy slovenskej zahraničnej politiky, zachovanie územnej celistvosti a bezpečnosti občanov Slovenskej republiky, podieľanie sa na vytváraní vhodných podmienok na rozvoj trvalo udržateľného a sociálne prijateľného ekonomického, spoločenského, ekologického a spoločensko-kultúrneho rozvoja. Verím, že budeme hlbšie diskutovať aj o v Európe všeobecne prijímanej trojici hodnôt, ako sú trvalý a vyvážený rozvoj, do ktorého zaraďujeme životné prostredie, hospodársky pokrok, sociálnu spravodlivosť, ďalej ľudské práva, tam máme na mysli individuálnu bezpečnosť, kultúrnu identitu a sociálnu integráciu, a nakoniec demokracia, kde predovšetkým vidíme dobré vládnutie, transparentnosť a participáciu. Nespoliehať sa len na mechanizmus voľnej súťaže, ale aj formovať potrebné morálno-kultúrne prostredie tejto súťaže. K zásadným hodnotovým východiskám sociálnej politiky patrí podľa nás humanizmus, solidarita, sociálna spravodlivosť, rovnosť, sloboda, zodpovednosť a schopnosť riešiť vzniknuté sociálne riziká. Formovanie hodnotového rámca, ktorý by zodpovedal dobe, by malo byť výsledkom našej celospoločenskej diskusie o žiaducich cieľoch tohto štátu.

Podľa vypracovaného dokumentu je pre Slovensko reálne do roku 2030 dosiahnuť, resp. výrazne sa priblížiť k výkonnosti krajín európskej pätnástky, pri súbežnom zmenšení rozdielov v úrovni reálnych dôchodkov obyvateľstva. Tiež sa predpokladá ako možné do roku 2015 dosiahnuť a po ňom udržať plnú, efektívnu zamestnanosť.

Predpoklady splnenia uvedených hlavných cieľov vízie sú splniteľné za predpokladu udržania vysokého tempa rastu HDP, na báze využitia aj zahraničných investícií a prevažne cenovej konkurenčnej schopnosti, za postupne zrýchľujúceho sa presmerovania konkurenčnej schopnosti na využívanie výhod znalostnej ekonomiky, lepšieho využívania pozitívnych stránok globalizácie, európskej integrácie a schopnosť fungovať v podmienkach Európskej menovej únie.

Vážené dámy a páni,

verím, že spolu aj v dôsledku cieľavedomej postupnej práce pri napĺňaní Vízie rozvoja slovenskej spoločnosti bude Slovensko krajinou, kde sa bude dôstojne žiť. V záujme uvedeného pozývam akademickú obec, tretí sektor, cirkvi, médiá a všetkých občanov na celospoločenskú diskusiu, na vecnú, tvorivú, objektívnu výmenu názorov, postojov, odporúčaní, ktoré sformujú predstavy o budúcnosti tejto krajiny

Na záver chcem ešte raz poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom participovali na príprave tohto významného dokumentu.

Ďakujem veľmi pekne.


prehrať audio Prehrať audio

prezrieť fotogalériu Prezrieť fotogalériu